Každá trhlina, cez ktorú si láva vzchádzajúca z hlbin Zeme prerazí cestu, je sopka. Sopky často predstavujeme ako ohoria so špicatými vrcholmi, pritom niektiré sú okrúhle, iné takmer ploché! Život sopiek býva často veľmi dlhý a ich aktívnosť pretrvá aj niekoľko storočí. Označujeme ich ako deštručné živly, ale bez nich by naša planéta vybuchla. V skutočnosti dávajú z času na čas priechod obrovskému tlaku, ktorý je vo vnútry Zeme, takže majú rovnakú funkciu ako bezpečnostný ventil na tlakovom hrnci. Spolu je na kontynentoch asi 15 000 sopiek.
Žeravá planéta: Tak ako ovocné plody chráni tenká šupka, Zem chráni zemská kôra. Pod ňov je zemský plášť, ktorý tvorí žeravá tekutá hornina-MAGMA. Keď vivrie na povrch Zeme hovoríme jej LÁVA. V strede Zeme sa nachádza jadro .
N čo sa podobá sopka? : Sopka sa skladá z troch častí: magmatickej komory, zo sopúcha (sopečného komína), ktorím magma stúpa na povrch Zeme, a z viditeľnej časti je sopečný kužeľ. Láva vytryskne zo zeme cez kráter, ktorý je akýmisi ,,ústami" sopky.
Lávové jazero: V otvorenom krátery vo vrchole sopky Nyiragongo v Kongu v r. 1 982vzniklo z magmy, ktorá vyrazila z útrob Zeme, lávové jazero s teplotov 1 400 °C. Odvtedysa na povrchu jeho hladiny objavujú klokotajúce bu-bliny.
Mimozemská sopka: Sopky sa nachádzajú na mnohých planétach. Olympus Mons na Marse je so svojimi 25 000 m trikrát vyššíako Mount Everest, najvyššia hora Zeme.
Prebudenie Hellgafellu: Všetko nasvedčovalo tomu, že táto sopka dávno vyhasla, on však len spala! Islandská sopka Hellgafellu nachádzajúca sa tesne za mestečkom Heimaey sa prebudila v r. 1 973 po viac ako 50 storočiach spánku.